Grooming existuje aj v reálnom svete, stačí si spomenúť na známe prípady z prostredia detských táborov či cirkvi. Ešte ľahšie to majú sexuálni predátori na internete, ktorý im umožňuje anonymitu. Pre online grooming sú rizikové najmä sociálne siete, diskusné fóra a rôzne chatové miestnosti.
Techniky predátorov
Online predátori sú zdatní psychickí manipulátori. Základom je zblíženie sa s dieťaťom a vyvolanie pocitu vzájomného prepojenia a dôvery. U svojej obete vyvolajú pocit výnimočnosti, zahŕňajú ju chválou. Ubezpečujú dieťa, že je krásne, talentované, vyspelé. Predátori sú chápaví a nápomocní, nezriedka svojej obeti pomáhajú napríklad s domácou úlohou. Dieťaťu preplácajú kredit na mobil, prikupujú rôzne herné výhody, ale aj reálne nevirtuálne darčeky.
Neskôr prichádza na scénu intímnejšia komunikácia. Agresor láka od dieťaťa súkromné informácie, fotky, videá. V ďalšej fáze prichádza vyvolanie pocitov hanby či viny a nezriedka aj k vydieraniu obete. Útočník sa napríklad vyhráža, že keď dieťa nesplní jeho požiadavku, intímne fotky a videá zverejní na internete, zašle rodičom či učiteľom. Alebo naopak – svoju obeť vydiera, že ak ich spoločnú komunikáciu prezradí niekomu inému, budú mať problémy obaja – teda nielen predátor, ale aj samotné dieťa, ktoré môžu napríklad vyhodiť zo školy.
Následky
Spomínané veci väčšinou prebiehajú za dverami izbičky, zatiaľ čo rodičia veria, že ich potomok komunikuje so spolužiakmi, prípadne sa hrá online hry. Grooming však môže dieťaťu spôsobiť vážnu psychickú ujmu. Zneužívaná či vydieraná obeť prežíva pocity hanby, zúfalstva a úzkosti, pričom psychická záťaž môže prerásť až do depresií či pokusov o samovraždu. Znepokojivé je, že podľa celoeurópskeho prieskumu (EU Kids Online, 2020) až 26 % detí vo veku 12 – 16 rokov si nepríjemné skúsenosti na internete ponecháva pre seba, pričom percento sa s vekom ešte zvyšuje.
Varovné signály
Rodič by mal spozornieť pri nasledujúcich znakoch:
- dieťa v našej prítomnosti náhle odloží mobil alebo notebook a zjavne nechce, aby sme videli, čo sa deje na monitore,
- dieťa používa mobil často v noci, keď má už spať,
- dieťa si zahesluje mobil a počítač, vymazáva komunikáciu na sociálnych sieťach a históriu prehliadača,
- má zrazu nového blízkeho priateľa, o ktorom takmer nič nevieme,
- má doplnený kredit, nové hry a ďalšie veci, no nie je jasné, odkiaľ vzalo financie,
- je plačlivé, úzkostlivé, nekomunikatívne, podráždené.
Čo ďalej?
Ak u svojho dieťaťa spozorujete uvedené znaky, rozhodne sa s ním porozprávajte. Nereagujte afektívne a rozhodne dieťaťu nič nevyčítajte. Komunikujte pokojne, ideálne na mieste, kde sa cíti bezpečne, a kde vás nikto a nič nebude rušiť.
Otvorene sa porozprávajte aj o veciach, pri ktorých sa cítite trochu nepohodlne. Preberte spolu bezpečnosť na internete – čo by dieťa nemalo zverejňovať, prečo sa nemajú posielať fotky, že na internete sú aj ľudia, ktorí sa skrývajú za falošnú identitu.
Zabráňte kontaktu agresora s dieťaťom, najlepšie tak, že ho zablokujete. Uistite dieťa, že nech sa stalo čokoľvek, pomôžete mu. Skontrolujte a upravte bezpečnostné nastavenia na mobile, ale aj nastavenia súkromia na sociálnych sieťach. Ak máte podozrenie, že je dieťa obeťou sexuálneho predátora, kontaktujte políciu.
