Tzv. „challenge“ funguje nasledovne: Influencer vymyslí úlohu – a sledovatelia sa snažia urobiť to isté.
Výzvy netreba úplne zavrhovať. Stačí si spomenúť na tzv. Ice Bucket Challenge, do ktorej sa svojho času zapojil aj aj Bill Gates, Peter Sagan či bývalý slovenský prezident Andrej Kiska. Výzva spočívala v tom, že dotyčná osoba na seba prevrhla vedro studenej vody. Nešlo len o zábavu – challenge šírila povedomie o amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS) a zároveň zbierala financie na výskum ochorenia a liečbu.
Iné výzvy nemajú až také vznešené poslanie, no zároveň sú neškodné. Challenge spočívajú napríklad v predvedení tanečnej zostavy či nadabovaní známej piesne.
A potom sú tu výzvy, pri ktorých sa oplatí spozornieť. Mnohé sú na hrane (či dokonca za hranou) šikany, pretože v nich ide o strápnenie a znemožnenie nič netušiacej osoby. Pri inom type výziev hrozí dočasné alebo trvalé poškodenie zdravia a nemálo snáh o rýchlu popularitu dopadlo dokonca tragicky.
Nafukovanie, navliekanie, škrtenie, fackanie
Kylie Jenner Lips Challenge (výzva „pery Kylie Jenner“) spočívala v zväčšovaní pier pomocou vákua. Výsledkom boli komicky nafúknuté ústa, ale aj vedľajšie následky v podobe podliatín a opuchov. Dlhoročnou stálicou je aj Choking Challenge (škrtiaca výzva), kde sa účastník priškrtí kusom látky, prípadne inak obmedzí prísun vzduchu do tela.
Ďalšie výzvy spomeňme len heslovito. Prezervatív sa naplní vodou a účastník si ho navlečie na hlavu (tzv. Condom Challenge), osoba sa zaobalí do plastového vrecka na odpad, z ktorého následne vysávačom vysaje vzduch (tzv. Vacuum Bag Challenge, teda výzva s vákuovým vreckom), účastník si posolí časť kože a na toto miesto priloží ľad, čím si spôsobí popáleniny (Salt and Ice Challenge, teda výzva so soľou a ľadom).
Výzvy zároveň podliehajú móde, čo znamená, že neustále prichádzajú nové. Svetové médiá naposledy upútala tzv. Corona Challenge. Adrenalínovú zábavu odštartovala istá influencerka, ktorá oblízala záchodovú dosku na toalete v lietadle.
Prečo to tie deti robia?
„Niekedy za tým môže byť iba zvedavosť,“ vraví Marek Madro, psychológ a riaditeľ Občianskeho združenia IPčko (www.ipcko.sk), ktoré prevádzkuje aj s podporou Nadácie Orange Krízovú linku pomoci.
„Pranky alebo výzvy nie sú vždy prezentované ako nebezpečné alebo ubližujúce a dieťa nemusí mať dosť skúseností na to, aby vedelo situáciu posúdiť. Inokedy môže byť hnacím motorom potreba zviditeľniť svoju tvorbu, zaujať. U starších detí je to potreba zapadnúť, najmä v prípade, ak majú v okolí veľa ľudí, ktorí skúšajú pranky a rozprávajú si o nich zážitky.“
Príťažlivosť TikToku spočíva aj v tom, že je to pomerne demokratický nástroj. „Nemusíte mať extra talent, ak chcete popularitu. Každý sa môže predviesť – je to také ľahké, ako keď si urobíte selfie,“ vraví psychologička Pamela B. Rutledge v článku na www. psychologytoday.com. „Užívatelia majú zároveň k dispozícii rôzne editovacie a tvorivé prvky, vďaka ktorým si môžu svoje videá vyšperkovať. Dôležitým faktorom je aj ilúzia slávy a pocit, že ste súčasťou niečoho nového a cool.“
Pamela B. Rutledge zároveň pridáva ďalší, fyziologický dôvod. Kritické myslenie, teda schopnosť nezávislého úsudku sa vyvíja v tzv. prefrontálnej mozgovej kôre, ktorá dozrieva až vo veku okolo 25 rokov. Preto je správanie sa tínedžerov a mladých také impulzívne a emotívne. „Mozog adolescentov je zraniteľný. Nemá kongnitívnu vyspelosť, aby kriticky posúdil riziká internetových výziev a aby zvážil ich dôsledky,“ píše Rutledge. Preto sú tínedžeri viac impulzívni, so sklonom konať predtým, než si vec poriadne premyslia.“
Nerobte paniku
„Je dôležité, aby rodiča nevyvádzali kvôli najnovším trendom a výstrelkom, či už ide o sieť TikTok, alebo o niečo iné. Pamätajte, že je to len nástroj – a ten môže byť využitý dobre, ale aj zle,“ upozorňuje Rutledge.
Súhlasí aj psychológ Marek Madro zo združenia IPčko. „TikTok môže byť skvelý spôsob, ako zdieľať schopnosti, vyjadriť svoju kreativitu, získať skúsenosti. Zároveň je pre deti veľmi dôležité, aby si najmä v tínedžerskom veku našli svoju skupinu, svoj okruh záujmov.“
Negatívne stránky väčšinou súvisia s krátkosťou videí. Ako vraví Marek Madro, práve táto vlastnosť TikToku motivuje tvorcov, aby vymýšľali nové spôsoby ako zaujať, ako si „chytiť“ svojho diváka. A to je aj dôvod, prečo vzniká kontroverzný a nie vždy bezpečný obsah.
Najdôležitejšie je počúvať a rozprávať sa
Ako ale deťom vysvetliť, že niektoré výzvy môžu byť nebezpečné? „Najdôležitejšie je počúvať ich. Zistiť, aký majú pohľad na jednotlivé výzvy, no bez toho, aby sme ich súdili. Takto zistíme, čo by ich mohlo lákať a zároveň máme priestor na spoločný rozhovor,“ vraví Marek Madro. „Niekedy deti nevedia posúdiť následky alebo závažnosť toho, čo sa v jednotlivých výzvach deje. Môžeme im to vysvetliť, spomenúť rôzne príklady a možnosti, ako to mohlo dopadnúť. Vysvetliť im, že aj keď nikto nechcel nikomu ublížiť a celá situácia mala byť len vtipom, niektoré veci sa môžu vymknúť z rúk.“
Podľa Mareka Madra nezaškodí, ak deti naučíme, že ešte predtým, než čokoľvek pridajú na sociálne siete, sa oplatí zastaviť a položiť si zopár otázok. Nemôže niekomu môj obsah ublížiť? Nemôže to ublížiť mne? Prečo danú vec pridávam na sociálne siete? Nemôže sa stať, že svoje rozhodnutie neskôr oľutujem?„Je to jedna z vecí, ktorá celkovo prispieva k bezpečnosti na internete. Deti sa ju možno nenaučia hneď, ale až postupne. Čím to ale budú robiť častejšie, tým viac sa to stane rutinou, ktorú budú využívať aj v bežnom živote,“ dodáva Marek Madro.
