Deti sa dostávajú k online obsahu bez prítomnosti rodičov v čoraz nižšom veku. Ale to, čo tam uvidia, môže zahltiť ich myseľ negatívnymi emóciami na dlhé obdobie. Čo je škodlivý obsah na internete a aký dopad môže mať na vaše deti?
Najnovšie prieskumy z Británie a Austrálie ukazujú, že viac ako polovica detí videla na internete škodlivý obsah, vrátane materiálov propagujúcich sebapoškodzovanie a samovraždu. Odborníci si myslia, že takéto zistenia nemožno brať na ľahkú váhu, nakoľko z prieskumov vyplýva aj to, že len veľmi málo rodičov vie o takomto zážitku svojho dieťaťa. Deti sa obávajú problémov a nechcú prísť o internet, a tak tieto skúsenosti taja. To so sebou nesie riziko, že bez pomoci dospelého deti nedokážu negatívny zážitok vhodne spracovať. Preto nikdy nevieme, kam môže kontakt dieťaťa so škodlivým obsahom zájsť.
Britská komisárka pre deti Dame Rachel de Souza napríklad v nadväznosti na tieto negatívne trendy vyjadrila obavy, že tragédia samovraždy 14-ročnej Molly Russelovej v Británii spred pár rokov by sa mohla zopakovať. Dievča si vzalo život po tom, čo videlo na internete veľké množstvo obsahu súvisiaceho so samovraždou, depresiou, sebapoškodzovaním a úzkosťou.
Komisárka je presvedčená, že takýto obsah by nemal byť dostupný deťom v tomto veku a technologické spoločnosti by sa mali postarať o to, aby sa to nedialo. „Deti len málokedy vyhľadávajú takýto obsah. Propagujú a ponúkajú im to vysoko komplexné odporúčacie algoritmy, ktoré sú navrhnuté tak, aby upútali a udržali ich pozornosť,“ napísala komisárka v správe Digitálne detstvo.
Právnička Merry Varney, ktorá obhajovala rodinu Russelovcov v prípade úmrtia ich dcéry, uviedla, že všetok škodlivý obsah, ktorý videla Molly pred smrťou, je na sociálnych sieťach stále plne dostupný. Taktiež vyjadrila obavy, že kvôli nečinnosti technologických spoločností môžu podobné nešťastie zažiť aj ďalšie rodiny.
Aký nevhodný obsah môže dieťa vidieť na internete?
Škodlivý obsah, ktorý deti a dospievajúci môžu vidieť na internete, môže mať rôzne podoby a aj intenzitu dopadu. Naraziť môžu napríklad na:
- Pornografický obsah.
- Obsah s nadávkami.
- Stránky, ktoré nabádajú k výtržníctvu, kriminalite, rasizmu, extrémizmu, nenávisti, poruchám stravovania alebo k samovražde.
- Obrázky, videá či hry, ktoré zobrazujú násilie, krutosť na ľuďoch či zvieratách.
- Hazardné stránky.
- Nemoderované četovacie miestnosti, kde nikto nedohliada na obsah.
- Sexistické stránky, ktoré zobrazujú ženy v tradičných rolách a nerešpektujú dnešné hodnoty a očakávania.
V praxi to môže vyzerať tak, že dieťa si jednorázovo pozrie video so sexuálnym obsahom a viac ho neotvorí alebo sa váš syn zo zvedavosti pridá k miliónom mladých chlapcov, ktorí sledujú bývalého kickboxera Andrewa Tatea. Ten napríklad učil chlapcov, ako zaobchádzať so ženami. Radil im ako dobré praktiky fackanie, škrtenie aj znásilňovanie. Jeho popularita bola obrovská, hoci jeho správanie označovali za hrozbu pre mladých mužov, nakoľko ich radikalizoval smerom k extrémizmu, mizogýnii, rasizmu a homofóbii. Jeho účet zablokovali až keď mal 4,7 milióna sledovateľov na Instagrame a 12,7 miliardy zhliadnutí videí na youtube.
Alebo sa váš tínedžer dostane do online skupín, kde sa chlapci a muži povzbudzujú v nenávisti voči ženám, navzájom sa ubezpečujú, že „všetky ženy sú štetky“, ako ich „skrotiť“ a radšej si ich podmaniť ponižovaním ako lichotením. Tomuto fenoménu v rámci Španielska sa venovala nedávno zverejnená štúdia Mládež v manosfére. Vplyv digitálnej mizogýnie na vnímanie sexuálneho násilia mladými mužmi.
Prípadne vaše dieťa môže zaujať nejaká extrémne nebezpečná Tik-tok výzva. Napríklad sa zapojí do veľmi populárnej Choking Challenge. Tá spočíva v tom, že dieťa sa priškrtí opaskom alebo čímkoľvek iným tak, že odpadne a kamaráti ho majú prebrať. Nanešťastie viacero detí už kvôli tejto výzve vo svete zomrelo.
Deti škodlivý obsah nenahlasujú
Správa Digitálne detstvo uvádza, že len polovica detí, ktoré videli škodlivý obsah, ho reportovala. 40% uviedlo, že škodlivý obsah vôbec nenahlasovalo, lebo si myslia, že to nemá zmysel. Ak deti nevhodný obsah aj nahlásili, 25% detí uviedlo, že platformy na to nijako nereagovali.
O niečo horšie čísla v súvislosti so škodlivým obsahom uvádza najnovšia správa Online Nation od spoločnosti Ofcom. Iba 14 % mladých ľudí (13-17 rokov) podľa nej nahlasuje potenciálne škodlivý obsah alebo správanie, ktoré vidia online. Správa tiež uvádza, že za posledné štyri týždne sa 46% dospievajúcich nad 13 rokov stretlo so škodlivým obsahom, ako sú obrázky, videá, texty či audio obsah, 45% sa stretlo so škodlivým správaním, ktorého boli svedkom či obeťou a 34% narazilo na obsah, ktorý ich mohol finančne poškodiť alebo znevýhodniť.
Najhoršie sú sociálne médiá
Šírenie nevhodného obsahu bolo podľa správy Ofcom najkritickejšie na sociálnych sieťach. Až na 47% takéhoto obsahu narazili mladí ľudia na sociálnych sieťach. Potom nasledovali e-maily (14%) a instantné správy (9%). Sociálne médiá ponúkli 53% škodlivých kontaktov s inými osobami, 50% škodlivého obsahu a 41% finančne škodlivého obsahu.
Výzvou dnešných dní je aj vek detí, ktoré trávia čas na sociálnych sieťach. Až na siedmich skúmaných platformách 36% – 79% používateľov vo veku 8 – 17 rokov nedosahuje minimálny vek, ktorý je podmienkou používania služby.
Čo robiť, ak je vaše dieťa vystavené škodlivému obsahu?
Mnoho odborníkov zhodne tvrdí, že technologické spoločnosti v ochrane detí zlyhávajú. Dosiahnuť ale legislatívne zmeny, ktoré by to zmenili a viedli k vyššej bezpečnosti detí online, je beh na dlhé trate. Aj preto je stále najdôležitejší pri prevencii rodič a rovnako aj v prípade, že dieťa už zážitok so škodlivým obsahom získa. Ako môžete reagovať, ak sa vaše dieťa stretne s nevhodným obsahom?
Upokojte svoje emócie
O takejto situácii sa môžete dozvedieť tak, že sa vám s tým dieťa prizná, prezriete si jeho históriu v prehliadači, alebo to uvidíte na vlastné oči. Nech sa to už stane akokoľvek, dôležité je zachovať si chladnú hlavu a nereagovať prehnane. V opačnom prípade môže viesť k pocitom hanby a strate dôvery voči vám.
Prvotný šok radšej v pokoji predýchajte a až potom s dieťaťom otvorte rozhovor. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že nie je zlým človekom, keď nevhodný obsah sledovalo. Povedzte mu, že takýto obsah však môže vytvoriť nesprávne presvedčenia o svete a negatívne ovplyvniť jeho život.
Pýtajte sa, čo zažilo
Pýtajte sa dieťaťa, s akým obsahom sa stretlo a aké pocity to v ňom vyvolalo. Uistite ho, že naučiť sa bezpečne pohybovať v online priestore je celoživotná cesta a chyby sú súčasťou učenia. Povedzte mu, že ho chcete podporiť, aby využívalo internet bezpečnejšie a prospešnejšie pre život.
Nech dieťa kladie otázky
Opýtajte sa, či má nejaké otázky vzhľadom na to, čo videlo. Ak budete otvorení takýmto otázkam aj na citlivé témy, pomôžete mu ľahšie hovoriť o svojich obavách.
Ak samo nevie, ako začať, spýtajte sa napríklad: Bolo to niečo, čo ťa rozrušilo alebo šokovalo? Alebo cítil si sa nepríjemne?
Stanovte si nové hranice
Po tom, čo ste pomohli dieťaťu spracovať negatívnu skúsenosť, stanovte si nové hranice, ktoré udržia vaše dieťa v bezpečí.
Vyhodnoťte okolnosti
Začnite vyhodnotením, za akých okolností sa dieťa so škodlivým obsahom stretlo. Pýtajte sa pri tom napríklad otázky: S kým bolo? Čo robilo pred tým, ako narazilo na nevhodný obsah? Aké zariadenie používalo? Ak sa zamyslíte nad tým, čo viedlo k vystaveniu dieťaťa nevhodnému obsahu, dokážete identifikovať nedostatky, ktoré pri používaní technológií máte.
Urobte si plán
Medzi takéto úpravy môže patriť to, že technológia, ktorú dieťa používa je veku primeraná, že dieťa netrávi pred obrazovkami priveľa času, používate vhodné rodičovské aplikácie a poučenie, aký nevhodný obsah na internete môže nájsť a ako sa správať, ak sa s ním stretne.
